Medˇ

meď
Meď (cuprum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cu a protónové číslo 29. Meď je ušľachtilý nealotropický kov s kockovou, plošne stredenou kryštálovou sústavou červenej farby. Má vysokú tepelnú vodivosť, tvárnosť za tepla aj studena a dobrú odolnosť protikorózii.

Využitie medi

Meď sa na technické účely využíva ako čistý kov (asi 55 % produkcie), aj ako zliatina s rôznymi prvkami (zvyšok). Až 75 % medených výrobkov sa použije v elektrotechnike, ďalej nasleduje strojárstvo, potravinárstvo a chemický priemysel. Používa sa napríklad pri výrobe drôtov, plechov, potrubia a mincí, v poľnohospodárstve pri ošetrovaní chorôb plodín, na ochranu dreva, kože a tkanív. Z dôvodu jej vysokej elektrickej a tepelnej vodivosti sa tiež používa ako metabolit. Bežná medná soľ ako sulfát, uhličitan, kyanid, oxid a sulfid sa používa ako fungicíd, zložka v keramike a pyrotechnike, pre pokovovanie elektrolytov ako aj ďalšie aplikácie v priemysle. Zliatiny medi, bronz a mosadz, sa používajú na výrobu prístrojov a náradia v rozličných odvetviach.
Technická meď
  • surová hutnícka meď obsahuje len 94 až 97 % Cu,
  • hutnícka meď môže dosiahnuť čistotu až 99,85 % Cu, vyrába sa pyrometalurgickou rafináciou surovej hutníckej medi,
  • elektrovodná meď alebo katódová meď dosahujú až 99,95 % Cu, vyrába sa elektrolytickou rafináciou,
  • najčistejšia meď s obsahom až 99,999 % Cu sa vyrába rafináciou vo vákuu z katódovej medi,
  • špeciálne na zváranie sa využíva bezkyslíková meď, odolná proti vodíkovej chorobe.





olovo


Olovo (lat. Plumbum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pb a protónové číslo 82. Olovo patrí medzi ťažké kovy s nízkym bodom tavenia, je to kujný kov odolný voči korózii (na povrchu sa vytvorí vrstvička oxidov, ktoré zabraňujú ďalšej korózii).
V prírode sa vyskytuje ako minerál galenit (sulfid olovnatý - PbS) - hlavná ruda olova, prípadne v niektorých ďalších sulfidoch a viacerých sekundárnych mineráloch (ceruzit, anglesit, atď...). Používa sa na ochranu pred rádioaktívnym žiarením, do olovených akumulátorov (napr. v automobiloch) a ako ochranný plášť podmorských a podzemných káblov.





Kryštál


Kryštál alebo kryštálový jedinec je fyzikálne a chemicky rovnorodé pevné teleso s pravidelnou (trojrozmernou) štruktúrou atómov, molekúl a iónov.Kryštalická látka je vlastne to isté ako kryštál, ale môže sa skladať aj z viacerých kryštálov.
Kryštál vzniká, čiže rastie, kryštalizáciou (prikladaním atómov, molekúl, iónov z presýtených pár a roztokov alebo z podchladených tavenín). Za vhodných podmienok pri kryštalizácii je vonkajší tvar kryštálu pravidelne ohraničený plochami a hranami, vtedy hovoríme o kryštáli v užšom zmyslealebo kryštálovom tvare. Dokonale vyvinutý kryštál je teda mnohosten ohraničený plochami, hranami a vrcholmi. Tzv. Eulerova rovnica k tomu hovorí, že počet plôch + počet vrcholov = počet hrán + 2.
Idiomorfný kryštál je kryštál obmedzený súborom kryštálových plôch, ktorých poloha je v zákonitej zhode s kryštálovou štruktúrou látky. Iba pri týchto kryštáloch sa plne prejavujú ich tvarové vlastnosti.
Podľa druhu kryštálovej väzby rozlišujeme:
  • molekulárne kryštály (tvorené jedným druhom stabilných molekúl alebo neutrálnymi atómami viazanými slabými van der Waalsovými silami)
  • kovalentné kryštály alebo valenčné kryštály (tvorené neutrálnymi atómami prvkov viazanými k sebe kovalentnými väzbami)
  • iónové kryštály (tvorené prienikom kryštálovej mriežky z pozitívnych iónov a mriežky z negatívnych iónov viazaných k sebe Coulombovými silami)
  • kovové kryštály (v nich sú atómy kovov viazané kovovou kryštálovou väzbou)
Povrch kryštálu môže byť hladký, ryhovaný, bodkovaný, schodíkovitý alebo zaokrúhlený.Stupňovitým striedaním plôch rozličných polôh, napr. u kremeňa, vzniká tzv. kombinované ryhovanie.





Platina

Platina (platinum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pt a protónové číslo 78. Je to tažký prechodný kov, odolný voči korózii. Používa sa v klenotníctve, laboratórnom príslušenstve, elektrických kontaktoch, stomatológii a v zariadeniach na kontrolu emisií v automobiloch.
  Základné fyzikálno-chemické vlastnosti

Ušľachtilý, odolný, kujný a ťažný kov, elektricky aj tepelne stredne dobre vodivý. V prírode sa vyskytuje najmä rýdze.Názov platina vznikol ako zdrobnenina zo španielskeho slova plata (striebro), do slovenčiny ho môžeme preložiť ako stříbříčko.Ľahko sa rozpúšťa v lúčavke kráľovskej a pomaly sa rozpúšťa aj v kyseline chlorovodíkovej za prítomnosti vzdušného kyslíka alebo peroxidu vodíka. Spoločne s ôsmimi a irídiom patrí k prvkom s najväčšou známou hustotou.Zaujímavá je schopnosť platiny pohlcovať značné objemy plynného vodíka. Platina vykazuje tiež značné katalytické vlastnosti, a to ako v zlúčeninách, tak vo forme kovu.


 


 Vzhľadom k svojim mechanickým vlastnostiam a chemickej odolnosti sú platina a predovšetkým jej zliatiny s ródiom a irídiom používané na výrobu odolného chemického riadu pre rozklady vzoriek tavením alebo spaľovaním za vysokých teplôt. V sklárskom priemysle je základným materiálom špeciálnych pecí na výrobu optických vlákien.
V chemickom priemysle je platina a predovšetkým jej zlúčeniny využívaná ako všestranný katalyzátor v rade organických syntéz. Katalytických vlastností jemne rozptýlené kovové platiny sa využíva aj v autokatalyzátorov, ktoré slúži na odstránenie nežiaducich látok z výfukových plynov.Vo farmaceutickom priemysle sú komplexné zlúčeniny cis-platiny základom veľmi účinných cytostatík, teda látok potláčajúcich rakovinové bujnenie.Značne veľkých objemov dosahuje výroba termočlánkov pre presné meranie vysokých teplôt na báze zliatin platiny s rhodiom. Hlavné využitie týchto typov termočlánkov je v sklárskom a hutníckom priemysle.V obmedzenej miere sa platina používa sa hlavne na výrobu šperkov a pokovovanie menej ušľachtilých kovov. Je tiež súčasťou niektorých dentálnych zliatin predovšetkým v spojení s modernými keramickými materiálmi.
Plationové nugetyPlatina sa v prírode vyskytuje prakticky iba vo forme rýdzeho kovu, aj keď takmer vždy sú v menšej miere prítomné aj ďalšie platinové kovy ako ródium, paládium alebo irídium. Jej zastúpenie v zemskej kôre je veľmi malé, odhaduje sa, že jej priemerný výskyt činí 0,005-0,01 ppm (mg / kg). Koncentrácia v morskej vode je natoľko nízka, že ju nemožno súčasnými analytickými metódami spoľahlivo zmerať.Najbohatšie svetové náleziská sú v južnej Afrike, kde sa v niektorých hlbinných baniach v Juhoafrickej republike ťaží až vo štvorkilometrovej hĺbke. Existujú tu však aj náleziská, kde sa hornina s jemne rozptýlenými čiastočkami kovu ťaží povrchovo.Ďalšími lokalitami s výskytom platiny je Sibír a Ural, kde sa vzácne nachádza platina i vo forme nugety o váhe aj niekoľko desiatok gramov. Ďalších niekoľko nálezísk sa nachádza v severnej Amerike v Kanade i USA.Rudy vo väčšine využívaných nálezísk vykazujú kovnatost 5-20 g / t Obvyklým spôsobom vykonať adsorpciu drahých kovov je flotácia po jemnom namletie vyťaženej horniny.Platina je síce drahým kovom, kujným, vhodným pre razbu, ale mince z neho razené sa nestali moc obľúbené pre bežné použitie. V súčasnej dobe sa používajú platinové mince skôr ako zberateľské, či investičné mince. Prvý platinové mince sa razili pravdepodobne v Rusku. Zo zberateľského hľadiska sú staré platinové mince veľmi zriedkavé.







 

Diamant


Diamant je kubická kryštalická forma uhlíka (ďalšími formami uhlíka sú grafit(tuha), lonsdaleit tzv. hexagonálny diamant a synteticky pripravené fullerény). Diamanty sú známe svojimi výnimočnými fyzikálnymi vlastnosťami, najmä tvrdosťou a vysokou disperziou svetla. Vďaka týmto a ďalším vlastnostiam je diamant veľmi žiadaný v klenotníctve a na priemyselné použitie.
Slovo diamant je odvodené z gréckeho slova αδάμας, adamas, nepremožiteľný.

Charakteristika

Fyzikálne vlastnosti


Diamant je priehľadný kryštál čistého uhlíka. Výnimočné fyzikálne vlastnosti diamantu umožňujú jeho použitie na rôzne účely. Najdôležitejšie z týchto vlastností sú mimoriadna tvrdosť a vysoká disperzia svetla. Tieto dve vlastnosti sú základom väčšiny moderných použití diamantu.

Mechanické vlastnosti
Kryštálová štruktúra: Diamanty kryštalizujú v kubickej kryštalickej mriežke a obsahujú atómové väzby v tvare štvorstenu. Minerál lonsdaleit sa niekedy označuje ako hexagonálny diamant. V skutočnosti nemá s pravým diamantom okrem toho, že je to alotropická modifikácia uhlíku nič spoločné. V klenotníctve sa lonsdaleitne používa. Usporiadanie atómov do štvorstenu je príčinou mnohých vlastností diamantu. Je to spôsobené tým, že každý atóm uhlíka ma štyri susedné atómy. Teda práve toľko koľko má elektrónov schopných vytvárať väzby. Plne nasýtené kovalentné väzby sú teda príčinou vlastnosti diamantu. Tuha (grafit) má na rozdiel od diamantu atómy uhlíka usporiadané do hexagonálnej mriežky, čo spôsobuje veľký rozdiel vo fyzikálnych vlastnostiach. Grafit je veľmi mäkký, tmavosivý nepriehľadný minerál.

Tvrdosť: Diamant je najtvrdší prírodný materiál. Má najvyššiu tvrdosť 10 v Mohsovej stupnici tvrdosti. V rôznych testoch dosahuje absolútnu tvrdosť v rozmedzí 167 až 231 gigapascalov. Tvrdosť diamantu bola známa od antických čias, odkiaľ pochádza jeho meno. Široké priemyselné využitie diamantu je založené na jeho výnimočnej tvrdosti. Diamant možno použiť na leštenie a rezanie ľubovoľného materiálu, vrátane iných diamantov. Tvrdosť diamantu tiež prispieva k tomu, že je obľúbený ako drahokam. Pretože je ho možné poškrabať iba iným diamantom, dlho si zachováva lesklý povrch aj pri dennom nosení. Preto sa v mnohých krajinách často používa na zásnubných a svadobných obrúčkach, ktoré sa nosKrehkosť: Aj keď je diamant veľmi tvrdý, teda odolný voči poškrabaniu, má priemernú krehkosť. Krehkosť popisuje ako ľahko sa materiál rozbije silným nárazom. Krehkosť diamantu, rovnako ako iných materiálov, závisí aj od makroskopickej geometrie. Diamanty niektorých tvarov sa preto ľahšie rozštiepia ako iné.ia každý deň.

Farba: Diamanty sa vyskytujú v rôznych priehľadných farebných odtieňoch: bezfarebné, biele, sivé, modré, žlté, oranžové, červené, zelené, ružové, hnedé, prípadne čierne. Zafarbenie diamantov je spôsobené prímesami alebo poruchami v štruktúre. Väčšina prímesí nahrádza atómy uhlíka v kryštalickej mriežke. Najčastejšia prímes jedusík spôsobujúci žlté alebo hnedasté zafarbenie diamantu.
Termodynamická stabilita: Pri bežnom atmosférickom tlaku sú diamanty menej stabilné ako grafit, takže ich rozklad na grafit je termodynamicky výhodný (δH = −2 kJ / mol). Vďaka veľkej energetickej bariére sú diamanty metastabilné, teda za normálnych okolností by ich rozklad na grafit trval veľmi dlhý čas (možno dlhšie ako vek vesmíru). Diamanty horia pri teplotách nad 800 °C pri dostatočnom prístupe kyslíka. Horenie diamantov bolo preukázané koncom 18. storočia, ale zmienky sa datujú už od čias starého Ríma.


Elektromagnetické vlastnosti

Optické vlastnosti: Diamanty majú vysokú disperziu svetla, čiže dobre rozdeľujú svetlo na jednotlivé farby. Tento jav dodáva správne zrezaným diamantom ich atraktívny trblietavý vzhľad. Niektoré diamanty pod ultrafialovým svetlom vyžarujú fluorescenciu rôznych farieb, pri röntgenovom žiarení väčšina diamantov vyžaruje modrobiele, žltkasté alebo zelenkasté svetlo. Niektoré diamanty nemajú žiadnu fluorescenciu.
Elektrická vodivosť: Väčšina prírodných modro-zafarbených diamantov sú polovodiče a ostatné diamanty sú elektrické izolanty. Modré diamanty sú polovodiče vďaka prímesi bóru, ktorá spôsobuje dierovú vodivosť (typu P). Modré diamanty, ktoré neobsahujú bór, nie sú polovodiče. Príkladom je modré zafarbenie spôsobené nadbytkom atómov vodíka, ktoré sa vys

Gemologické vlastnosti

Využitie diamantu ako dekoratívneho šperku je najznámejšie, ale aj prvé využitie siahajúce až do staroveku. Rozptyl svetla je ďalšou základnou charakteristikou diamantu a je vysoko cenená nielen dnes, ale aj v minulosti. Špecialisti na drahokamy okolo roku 1900vyvinuli metódu charakterizovania diamantov a iných drahokamov zakladajúcu sa na určení vlastností najdôležitejších pre ich cenu ako vzácne kamene. Štyri vlastnosti známe ako 'štyri C', sú bežne používané na základný opis diamantov: sú to karáty (carat), čírosť(clarity), farba (color) a výbrus (cut).
Väčšina drahokamov je predaných vo veľkoobchodných množstvách a cena je určovaná podľa 'šťyroch céčiek'; napríklad diamant stanovený ako 1,5 karátový, čírosť VS2, F farba a s výborne vybrúsený je vysoko cenený. Detailnejšie informácie z každej charakteristiky sú použité na vypočítanie ceny pre jednotlivé kamene.
Ostatné vlastnosti (okrem 'štyroch C') ktoré majú vplyv na cenu a vzhľad: Sú to vlastnosti zahranujúce fyzikálne vlastnosti ako obsah fluorescenčných prvkov, ako aj história diamantu a miesto jeho nálezu. Čistota tiež veľkou mierou ovplyvňuje krásu diamantu.
Existujú štyri hlavné asociácie ktoré 'schvaľujú' diamanty t. j. určiť 'štyri céčka' diamantu. Zatiaľ čo karáty sa merajú a uhli vrypu sú matematicky definované, čírosť a farba sú posudzované trénovaným ľudským okom, môžu nastať mierne odchýlky v ich interpretácií.
  • Gemological Institute of America (GIA) bolo prvé laboratórium na vydávanie moderných správ o diamantoch, a má najlepšiu reputáciu medzi ostatnými inštitútmi pre jeho dôsledné triedenie.
  • American Gemological Society (AGS) nie je tak uznávaný, ani tak starý ako GIA, ale zvyšuje svoju reputáciu na porovnateľnú úroveň.
  • International Gemological Laboratory (IGL) je všeobecne uznávané laboratórium, ale trpí kvôli zlej reputácií v priemysle pre ich praktiky v triedení, ktoré sú kritikmi považované za menej dôsledné ako u GIA a AGS.
  • European Gemological Laboratory (EGI) má podobnú reputáciu ako IGL.
kytuje v diamantoch nedávno nájdených v diamantovej bani Argyle v Austrálii.
.

Striebro





Striebro, chemická značka Ag (lat. Argentum) je ušľachtilý kov bielej farby, používaný človekom už od staroveku. Vyznačuje sa najlepšou elektrickou a tepelnouvodivosťou zo všetkých známych kovov. Slúži ako súčasť rôznych zliatin. Je vhodné na použitie v elektronickom priemysle, pri výrobe CD aj DVD nosičov a v šperkárstve. Jeho zlúčeniny sú potrebné pre fotografický priemysel.

Základné fyzikálno-chemické vlastnosti

Striebro je jeden z prvkov známych už od staroveku. Z bežných kovov má najlepšiu elektrickú a tepelnú vodivosť. Z mechanickej a metalurgickej stránky je veľmi dobre spracovateľné – má dobrú kujnosť a dobre sa odlieva (dobrá zatiekavosť).
Patrí medzi prechodné prvky, ktoré majú valenčné elektróny v d orbitale. V zlúčeninách sa vyskytuje hlavne v oxidačnom čísle AgI. Zlúčeniny striebornatého katiónu (Ag+2) sú nestále a majú silné oxidačné účinky.
Napriek tomu, že stiebro patrí medzi drahé kovy, ktoré sa vyznačujú silnou chemickou stabilitou, veľmi dobre reaguje s kyselinou dusičnou hlavne vďaka jej silným oxidačným schopnostiam. Reakcia prebieha podľa rovnice:
3 Ag + 4 HNO3 → 3 AgNO3 + NO + 2 H2O
Podobne sa striebro chová i voči koncentrovanej kyseline sírovej, ktorá pôsobí tiež oxidačne. Voči zriedenej H2SO4 je však striebro odolné, podobne ako pri pôsobení ďalších minerálnych kyselín. Za prítomnosti kyslíka sa sriebro rozpúšťa aj v roztokoch alkalických kyanidov za vzniku komplexného kyanostrieborného iónu [Ag(CN)2]-.
Na suchom čistom vzduchu je striebro neobmedzene stále. Stačí však aj veľmi nízke množstvo sírovodíka (H2S), aby striebro začalo černieť, pretože na jeho povrchu vzniká vrstva sulfidu strieborného Ag2S.





Výskyt a výroba

V zemskej kôre sa striebro vyskytuje vzácne. Priemerný obsah činí okolo 0,07 – 0,1 mg/kg. V morskej vode je jeho koncentrácia približne 3 mikrogramy na liter. Predpokladá sa, že vo vesmíre pripadá na jeden atóm striebra približne bilión atómovvodíka.
V prírode sa striebro obyčajne vyskytuje v zlúčeninách, prípadnej aj ako čistý kov. Skoro vždy je striebro prímesou v rýdzom prírodnom zlate. Z minerálov striebra je najvýznamnejší akantit a jeho vysokoteplotná modifikácia (nad 179 °C) argentit Ag2S.
Ako zdroj pre priemyslové získavanie striebra sú však rudy olova, medi, niklu alebozinku. Najviac používanou metódou na získavanie rýdzeho striebra je elektrolýza, zhalogenidov sa však dá ako rýdze získať aj pyrometalurgicky priamym tavením.
Najväčšími svetovými producentmi sú Mexiko, Kanada, Peru, Austrália a USA.





Čo je to Punc?



Čo je to Punc 585 750 900 925 Je to punc? Čo to znamená? Čo sú to za čísla?
Rýdzostné číslo, označenie rýdzosti kovu.Kto to určuje a opečiatkuje zásielky? Puncuje? Puncovania, čo je to punc? Na našich stránkach nájdete mnoho zmienok o rôznych punč (punc) puncových značkách a číslech.Co to teda tie čísla sú? Punc 585, punc 750, puncovej číslo 900, alebo punc pre Ag 925, alebo punc striebro 800Pro začiatok je dôležité opäť pripomenúť že punc je značka vyrazená, vyznačená na výrobku. Teda punc je to číslo, písmeno, obrázok, takmer čokoľvek je tam vyrazené zámerne ako označenie je punc. Otázkou zostáva čo to znamená a akú to má váhu, vypovedaciu schopnosť, či dôveryhodnosť. Potom spomínané číslo, čísla punc napríklad 333, 585, 900, 925 je len označenie rýdzosti, kvality, zloženia pomere materiálu, ketré je špecifické pre rôzne kovy a môže napovedať niečo o danom šperku, výrobku, prsteňa, tabatierke, keď tam nájdeme punc 585 , alebo punc 900.Však toto číslo NIE JE punč v zmysle záruky, ten SPRÁVNY punč, sa nazýva ŠTÁTNA punč, teda ľudovo povedané, to je ten obrázok! Napríklad súčasné platné ŠTÁTNA punc sú vyobrazené tu: Platný štátny punc pre výrobok z drahého kovu je každý iný podľa druhu materiálu kovu, jeho pomere. Práve tento pomer obsahu drahého kovu v zliatine, výrobku je dôležitý pre zákazníkov, ale aj klenotníka, zlatníka. Teda štátne puncovej značky, či cechové sú pre bežných ľudí nezrozumiteľné a horšie čitateľné, preto majú výrobky ešte dodatkový punc rýdzosti materiálu. Puncový rýdzostné číslo vyjadruje pomer obsahu drahého kovu v promile a tomu tiež zodpovedá pomer v prepočte na karáty. Aké že to sú a čo znamenajú k čomu sú priradené?
Au zlato punc číslo.Teda pre zlato sa môžeme väčšinou stretnúť s ryzostím číslom, punc rýdzosti Au zlata, Gold:Punc 333 - zlato 8ktPunc 375 - zlato 9ktPunc 585 - zlato 14ktPunc 750 - zlato 18ktPunc 986 - zlato dukátovéPunc 999 - rýdze zlato